Oliviero Toscani
Taliansky fotograf celosvetovo známi kontroverznými reklamnými kampaňami najmä pre spoločnosť Benetton.
Toscani je známý ako autor reklám pre najznámejšie svetové značky a magazíny, autor firemných fotografií a reklamných kampaní pro Esprit, Chanel, Fiorucci, Prenatal atd. Ako módny fotograf pracoval pre magazíny ako Elle, Vogue, GQ, Harper’s Bazaar, Esquire alebo Stern.
Jednou z jeho najslávnejších kampaní - postavenej na fotografii, ktorú poskytla Therese Frare, je portrét Davida Kirbyho umierajúceho na AIDS, ležiaceho na nemocničnom lôžku obklopeného svojimi trúchliacimi príbuznými. Obráz je sporný kvôli svojej podobnosti s pietou a teda použitie tohoto snímku pre reklamu na predaj oblečenia je vraj zneužitím ľudskej obeti, i keď rodina Kirbyho uviedla, že tonto počin povolila a že to pomohlo zvýšiť povedomie o AIDS. Snímok bol zaradený do knihy 100 fotografií, ktoré zmenili svet, ktorú vydala redakcia časopisu Life.
Ďalšie jeho reklamy obsahovaly narážky na rasizmus (najmä jeden záber s tromi takmer „identickými srdcami človeka“, čo boli vlastne srdcia prasačie, s nápisy "biely", "čierny" a "žltý"), vojnu , náboženstvo a tiež trest smrti.
Veľmi ostré reakcie vyvolal záber zobrazujúci černošku kojacu bieleho kojenca, záber páriacej sa bielej kobyly a čierneho žrebca, alebo fotografie kde sedí vedľa seba na nočníku čierne a biele batoľa. U niektorých reklama vyvolala ohlas, vyhrala niekoľko cien, iní však v reklame videli rasistickú myšlienku, že čierna žena kojaca biele dieťa znázorňuje obyčajnú pestúnku. Iné sporné fotografie zobrazujú krvavé tričko padlého vojaka v bosnianskej vojne.
Na začiatku deväťdesiatych rokov Toscani spoluzaložil časopis Colors (vlastnený spoločnosťou Benetton) s americkým grafikom Tiborom Kalmanom. S podtitulom "časopis o zbytku sveta", bol magazín Colors postavený na multikulturalizme prevládajúcom v tej dobe v reklamných kampaniach společnosti Benetton.
V rovnakom čase, pred vypuknutím vojny v Perzskom zálive, sa objavil ďalší z Toscaniho námetov kampane – smrť. Fotografie cintorína padlých vojakov mali ukázať absurditu vojny. Objavily sa zamietavé reakcie a Benettonu bolo vyčítané, že k svojmu predaji využíva smrť. Keď v roku 1993 vypukla vojna v Juhoslávii, Toscanimu prišiel list od ženy zo Sarajeva, ktorá ho žiadala: „Zistila som, že keď usporiadate reklamnú kampaň na čokoľvek, hovorí sa o nej všade. Prečo na nejakom plagáte neukážete, aká je vojna hanebná?“ Ďalšou poštou mu prišiel balík, obsahujúci zakrvavené maskáče a tričko mladého vojaka, ktorý v tejto vojne zomrel. Jeho otec, ktorý veci Toscanimu zaslal, si prial aby pozostatky jeho syna poslúžili mieru. Toscani rozložil oblečenie vojaka tak, aby predstavovalo jeho telo. Reklama zverejnená v 110 krajinách opäť mala tak pozitívne ako i negatívne ohlasy, odmietli ju napríklad Spojené štáty v LA Times kvôli „násilnosti fotografie“.
V roku 2005, päť rokov po jeho odstúpenia z firmy Benetton v nadväznosti na diskusiu okolo kampani s tématikou smrti, podnietil novú polemiku svojimi fotografiami pre reklamnú kampaň na oblečenie pánskej značky Ra-Re. Ich portréty mužov, ktorí sa hlásili k homosexuálnej skupine, rozhnevali združenie katolíckych rodičov, ktorí označili fotografie za "vulgárne". Kampaň prišla uprostred prebiehajúcej diskusie v Taliansku o právach homosexuálov.
V roku 2007 jeho nová kampaň proti anorexii (No anorexia) byla opäť kontroverzná kvoli šokujúcej fotografii vychudnutej ženy. Modelkou bola francúzská herečka Isabelle Caro, ktorá vo veku 27 rokov vážila 31 kilogramov na svoju výšku 164 cm. Zábery boli zväčšeniny (3× 6 metrov) a zobrazovali nahé telo Caro úplne spustošené chorobou. Reakcie boli súhlasné ale i zatracujúce. Caro zomrela v roku 2010.
Spolu s La Regione Toscana buduje nové výzkumné centrum pre modernú komunikáciu s názvom "La Sterpia".
Žije v Toskánsku, kde vyrába olivový olej, pestuje vinič, produkuje víno pod vlastnou značkou a chová kone.